V máji 1890 na podnet uhorského ministra priemyslu a obchodu Gabriela Baroša začal veľkopriemyselník Adolf Löw spolu so synom Karlom pri Kysuckej ceste v blízkosti Váhu stavať továreň na spracovanie vlny. Výroba začala už v septembri 1891.
Bola to najmodernejšia a najväčšia textilná továreň v Uhorsku, ktorá pod názvom Uhorská továreň na vlnené látky, vojenské súkno a prikrývky (Ungarische Wollwaren, Militärtuch- und Deckenfabrik Actiengesellschaft in Sillein) vyvážala svoje výrobky do celej Európy, USA, Kanady, Mexika a do mnohých krajín sveta. Tento rozmach trval aj po roku 1918, keď sa továreň premenovala na Žilinskú súkennú továreň a zamestnávala vyše 2 500 zamestnancov. Vytvorila dobré podmienky pre zamestnancov a okrem iného aj vily pre vedenie továrne a byty zamestnancov.
Výstavba súkenky v roku 1890
Časť uhorskej peňažnej poukážky odoslaný z Kremnice do Súkenky. Zaujímavé je, že ešte 3 mesiace od vzniku ČSR používali v Žiline uhorskú poštovú pečiatku (27. 1. 1919)
Projekt Súkenky od architekta Josefa Nebehostenyho
Park okolo areálu továrne v roku 1891 navrhol významný európsky krajinný architekt švédskeho pôvodu Carl Gustav Swensson. Samotná žilinská továreň bola budovaná veľkoryso a moderne. Tomu zodpovedala aj krajinárska úprava jej okolia, pretože Löwovci kladli na úpravu okolia svojich stavieb veľký dôraz. V Heleníne mali nad svojou továrňou a sídlom dokonca vlastné záhradníctvo.
Karl Löw vo svojej domácej pracovni v deň svojich 60. narodenín
Kancelária Karla Löwa v Súkenke
Hlavičkový papier továrne
Fotografie svojich predkov láskavo poskytla pani Maria Porges z Kalifornie, prapravnučka Karla Löwa.
