Park

V roku 2021 uplynulo 160 rokov od narodenia významného švédskeho krajinného architekta Carla Gustava Swenssona a tiež 130 rokov od vybudovania parku pri žilinskej Súkenke (neskoršej Slovene). Keďže ide zatiaľ o jediné preukázané a tiež jediné dochované dielo tohto architekta na celom území Slovenskej republiky, Mestské zastupiteľstvo v Žiline svojim uznesením schválilo pomenovanie bezmenného parčíka lemovaného ulicami Kysucká a Športová na Park Carla Gustava Swenssona. Podnet na premenovanie parku iniciovalo občianske združenie Servare et Manere, ktoré Mestu Žilina interpretovalo výsledky historického výskumu Mareka Sobolu. Súčasný parčík sčasti zaberá aj časť z pôvodného Swenssonovho diela a bol obohatený o sortiment vzácnejších a raritnejších druhov drevín, ktorý tvorí malú expozíciu drevín v krajine. Každý strom a krík má číslo, popis a QR kód, vďaka ktorému sa návštevník dozvie viac o konkrétnej drevine. Všetky informácie, vrátane pôdorysu celého parku, histórie miesta, histórie továrne či iné zaujímavosti súvisiace so Swernssonom sú umiestnené aj na niekoľkých informačných paneloch. Celkovým zámerom je vytvorenie priestoru, ktoré okrem možnosti oddychu a zelenej zóny v inak priemyselnejšej oblasti mesta ponúkne aj historické a botanické informácie. Vznikla tak akási prvá miniatúrna mestská botanická záhrada, kde sa návštevník dozvie informácie o stromoch a kroch vysadených v jej areáli. Súčasnú obnovu parku navrhol Marek Sobola.

Mesto Žilina sa taktiež rozhodlo financovať Pamätník C. G. Swenssona, ktorý zrealizovalo občianske združenie Servare et Manere. Autormi pamätníka sú krajinný architekt a umelec Marek Sobola a sochár Michal Janiga a krajinný architekt Ján Janík. Pamätník tvoria dve neoddeliteľné súčasti: sochársko-architektonické dielo a živá výsadba. Samotná skulptúra vysoká 4,6 m je inšpirovaná tzv. Gotickou bránou v Súľovských skalách a je umiestnená v juhozápadnej časti parku. Pamätník vychádza z Gotickej brány nielen tvarovo ale i materiálovo. Masív Súľovských skál je tvorený súľovským zlepencom, ktorý je veľmi podobný betónovej zmesi. Zelená strecha na korune pamätníka má svoju druhovú a stanovištnú podstatu v skalnej vegetácii. Zelená strecha ako nástroj súčasnej krajinnej architektúry získava čoraz väčšiu popularitu pri navrhovaní budov. Okrem svojej estetickej funkcie ide o prvok, ktorý sa výborne viaže s okolitou krajinou a v neposlednom rade táto zelená infraštruktúra zadržiava vodu v krajine a je životným priestorom pre mnohé druhy živočíchov. Vznikajú tak nové biotopy v urbanizovanom prostredí. Použitie súčasných krajinárskych nástrojov a metód spolu s klasickou architektonickou skulptúrou vytvára predpoklad k vzniku moderného architektonicko-umeleckého diela, ktoré spĺňa okrem estetickej aj edukatívnu funkciu. Architektúra pamätníka je  s okolitou krajinou prepojená pohľadom na mestské dominanty: Katedrálu Najsvätejšej Trojice a Remeselnícky dom.

Na pohľadovej stene je umiestnený portrét Carla Gustava Swenssona vymodelovaný z drôtu. Použitie tohto materiálu priamo súvisí s remeslom drotárstva, ktoré bolo v minulosti veľmi rozšírené práve v okolí Žiliny (Divina, Dlhé Pole, Veľké Rovné). Takto došlo k spojeniu tradičného remesla s modernou plastikou a architektúrou.  Súčasťou pamätníka sú tri brezy previsnuté v kultivare ‚Dalecarlica‘ (Betula pendula ‚Dalecarlica‘, švédsky Ornäsbjörk). Tento strom bol objavený vo Švédsku v roku 1767 a od roku 1985 je švédskym národným stromom.