Súčasný park


V roku 2021 uplynulo 160 rokov od narodenia Carla Gustava Swenssona a tiež 130 rokov od vybudovania parku pri vtedajšej Uhorskej továrni na vlnené látky, vojenské súkno a prikrývky. Keďže ide zatiaľ o jediné preukázané a tiež jediné dochované dielo tohto architekta na celom území Slovenskej republiky, Mestské zastupiteľstvo v Žiline svojim uznesením schválilo pomenovanie bezmenného parčíka lemovaného ulicami Kysucká a Športová na Park Carla Gustava Swenssona. Podnet na premenovanie parku iniciovalo občianske združenie Servare et Manere, ktoré Mestu Žilina interpretovalo výsledky historického výskumu Mareka Sobolu. Súčasný parčík sčasti zaberá aj plochu pôvodného Swenssonovho diela a bol obohatený o sortiment vzácnejších a raritnejších druhov drevín, ktorý tvorí malú expozíciu drevín v krajine. Každý strom a krík má číslo, popis a QR kód, vďaka ktorému sa návštevník dozvie viac o konkrétnej drevine. Všetky informácie, vrátane pôdorysu celého parku, histórie miesta, histórie továrne či iné zaujímavosti súvisiace so Swernssonom sú umiestnené aj na niekoľkých informačných paneloch. Celkovým zámerom je vytvorenie priestoru, ktoré okrem možnosti oddychu a zelenej zóny v inak priemyselnejšej oblasti mesta ponúkne aj historické a botanické informácie. Vznikla tak akási prvá miniatúrna mestská botanická záhrada, kde sa návštevník dozvie informácie o stromoch a kroch vysadených v jej areáli. Súčasnú obnovu parku navrhol Marek Sobola.

Mesto Žilina sa na podnet občianskeho združenia Servare et Manere rozhodlo financovať Pamätník Carla Gustava Swenssona, ktorý združenie taktiež zrealizovalo. Pamätník je umiestnený v parku s rovnomenným názvom a jeho autormi sú krajinný architekt a umelec Marek Sobola, sochár Michal Janiga a Ján Janík, zabezpečujúci celkovú technickú dokumentáciu a dizajn informačných panelov rozmiestnených v parku. Projekt pamätníka bol realizovaný pod oficiálnou záštitou Veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva vo Viedni.

Pamätník tvoria dve neoddeliteľné súčasti: sochársko-architektonické dielo a živá výsadba. Samotná skulptúra vysoká 4,6 m je inšpirovaná Gotickou bránou, najkrajším prírodným útvarom Súľovských skál, horského masívu neďaleko Žiliny. Pamätník vychádza z Gotickej brány nielen tvarovo ale i materiálovo. Masív Súľovských skál je tvorený súľovským zlepencom, ktorý je veľmi podobný betónovej zmesi. Zelená strecha na korune pamätníka nachádza svoju druhovú podstatu v skalnej vegetácii. Zelená strecha ako nástroj súčasnej krajinnej architektúry získava čoraz väčšiu popularitu pri navrhovaní budov. Okrem svojej estetickej funkcie ide o prvok, ktorý sa výborne viaže s okolitou krajinou a v neposlednom rade táto zelená infraštruktúra zadržiava vodu v krajine a je životným priestorom pre mnohé druhy živočíchov. Vznikajú tak nové biotopy v urbanizovanom prostredí. Použitie súčasných krajinárskych nástrojov a metód spolu s klasickou architektonickou skulptúrou a materiálmi, vytvorilo predpoklad k vzniku moderného architektonicko-umeleckého diela, ktoré spĺňa okrem estetickej aj edukatívnu funkciu. Architektúra pamätníka svojou polohou prepája mestské dominanty: Katedrálu Najsvätejšej Trojice, Remeselnícky dom a budovu bývalej továrne na výrobu súkna, čím došlo k ich pomyslenému prepojeniu.

Portrét Carla Gustava Swenssona vymodeloval z drôtu Michal Janiga a umiestnil ho na čelnú stranu pamätníka. Sochár Janiga vytvoril aj malé brošne - umelecký pozlátený šperk, ktorý je zmenšeninou portrétu na pamätníku. Použitie drôtu priamo súvisí s remeslom drotárstva, ktoré bolo v minulosti veľmi rozšírené práve v okolí Žiliny (Divina, Dlhé Pole, Veľké Rovné). Takto došlo k spojeniu tradičného remesla s moderným sochárskym prejavom a architektúrou. Súčasťou pamätníka sú tri pamätné stromy – brezy previsnuté v kultivare ‘Dalecarlica’ (Betula pendula ‘Dalecarlica’, švédsky Ornäsbjörk). Tento strom bol objavený vo Švédsku v roku 1767 a od roku 1985 je švédskym národným stromom. Tri pamätné brezy vysadili vzácni hostia podujatia: Jej Excelencia pani Annika Markovic, švédska veľvyslankyňa v Rakúsku a pre Slovensko; Jej Excelencia pani Martina Balunová, slovenská veľvyslankyňa vo Švédsku; pán Peter Fiabáne, primátor Žiliny; pán Marek Sobola; pán Michal Janiga a krajinný architekt Michael Schwahn z Nemecka, ktorý je Swenssonovým životopiscom a znalcom jeho diela. Slovenská pošta vydala pri príležitosti otvorenia parku príležitostnú poštovú pečiatku číslo PPP 67/21. Z filatelistického hľadiska je zaujímavá tým, že po dlhých rokoch ide o vôbec prvú pečiatku v zelenej farbe. Slovenská pošta zatiaľ vydávala pečiatky v troch farbách: čierna je určená na bežné udalosti, červená je určená prezidentovi SR a vládnym udalostiam, modrá športovým podujatiam. Zelená pečiatka mala byť určená ochrane prírody, ale v praxi sa vôbec nevyužívala. Poznáme totiž len jediný prípad v histórii Slovenskej pošty z roku 1999, kedy pri príležitosti 125 rokov turistického značkovania na Slovensku vydali zelenú pečiatku.

Pamätník Carla Gustava Swenssona v Žiline

Servare et Manere, Žilina, www.servaremanere.sk